SRDCE ŽIVOTA

Snažím sa počúvať ticho.

Všetko naokolo mlčí.

Je ráno.

Sama sa ešte prebúdzam,

no napriek tomu ticho nie je ticho.

Počujem svoje dýchanie,

tichučký šuchot pera šmýkajúceho sa po papieri,

otáčajúcu sa stránku v knihe.

Všetko mlčí.

Hodiny si kráčajú po svojej tikavej dráhe

 a ľudia v diaľke sa snažia dopraviť do práce.

Je ticho.

Všetko je tak ticho,

že počuť priam ako rastie kvet v kvetináči,

ako sa dvíha ortuť na teplomery...

Všetko zahalené tichom.

Vzácnym tichom,

ktoré si vychutnávam ako voňavú kávu.

Môžem povedať,

že ide o životodárne ticho?

Áno.

Veď čo sa v tichu hovorí,

to žije.

Je znakom života.

Ba, samotné ticho nesie v sebe veľkú vzácnosť –

túžbu po živote.

Nehovorí,

že život to je lomoz a šum!

Ale ukazuje na svoje srdce.

Ticho je srdce života.

Veď všetky najrozhodujúcejšie chvíle

rodia sa práve v tichu.

Ticho má svoj rytmus,

tak ako srdce,

a presne rešpektuje jeho údery.

Pýtaš sa,

čo v hodine smrti?...

že srdce už nebije

a ticho je stále prítomné?

Áno. Pravdaže!

Veď očakáva veľkonočné brieždenie.

sr. Alena de ND