pondelok, 23. januára 2017

Drahí priatelia,
ponúkam niekoľko námetov na divadlá alebo scénky, ktoré sú podľa udalostí minulých a sviatočných dní. Úprava scenára je nevyhnutná podľa "súčastnej potreby". Mám nádej, že niekomu tieto texty pomôžu k inšpirácii krásnych kultúrnych chvíľ vo sviatočné dni :)


VIANOČNÁ SCÉNKA

Na scénu vychádza ustarostený anjel1, rozkladá veci a rozpráva si nahlas:
„Ach, ach...taký som ustarostený, (perie plienky a vešia na šnúry)....rodinka už je na ceste...transport je teda zabezpečený...A ako to vyzerá doma?“ – poletuje anjelík z miesta na miesto, prehliada si maštalku, ukladá veci...“táák, slama je čisťučká, voňavučká...jasličky sú pripravené, ešte trošku suchej slamy bábätku pod nožičky...“
Prilieta anjel2: „Ahoj braček! Ako tu máš krásne, všetko vonia!“
A1: „Áno, áno, veď naša rodinka už je na ceste a čoskoro sa nám narodí bábätko. Chcem, aby bolo všetko vzorne pripravené. Veď budú mať dlhú cestu za sebou, veľkú únavu a chlad...a narodenie bábätka nedá na seba dlho čakať.“
A2: „To máš pravdu braček. Aj ja mám starostí plnú hlavu. Predstav si, že sa mi stratil husľový kľúč z uvítacej fanfáry! Vôbec neviem kam sa podel. Všetky noty sedia na mieste, len tento nezbedník sa niekde schoval. Akože môžem začať bez neho?“
A1: „Braček, neboj sa! Určite sa nájde. A ja asi aj viem, kde je. Počul som veselé výskanie a pobehovanie nášho najmladšieho bračeka-anjelíčka. Tam, po obláčikoch poskakoval a vyspevoval si nejakú novú pieseň. Aj ja by som ho veľmi potreboval, teda nášho najmladšieho. Má ešte detské očká a vie, čo bábätká potrebujú, mohol by mi pomôcť. A nakoniec aj tebe. Schovávačka je jeho srdcová záležitosť, určite by vedel nájsť husľový kľúč.“
A3: (pribehne tretí anjel) „Bračekovia, vinšujem vám krásny slávnostný večer! Viete, že dnes budeme sláviť narodeniny?“
A2: „Prišiel si ako na zavolanie anjelíček náš. My sme tu už v plnom prúde prípravy a veľmi potrebujeme tvoju pomoc.“
A3: „Čím vám môžem pomôcť?“
A1: „Tuto náš prostredný brat stratil husľový kľúč z úvodnej fanfáry a mne tu zasa niečo chýba v jasličkách a neviem na to prísť. Ty máš takú najmladšiu hlavu a rýchle krídielká, mohol by si pomôcť?“
A3: „Pravdaže vám rád pomôžem.“
A1: „Poď sa rýchlo pozrieť do betlehemskej maštálky, či som na niečo nezabudol!...“
A3: obzerá miesto, seno, jasličky : „Braček, ale veď tebe tu chýbajú plienočky! Bábätku bude bez nich zima! A ako spoznajú Kráľa kráľov, ak nebude zavinutý do plienok?“
A1: „Na plienky som celkom zabudol. Visia vyprané pod hviezdnou oblohou. Hneď ich prinesiem!“
A3: „Hmmm...kde by tak mohol byť ten nezbedník z notovej osnovy?...prišiel mi zaspievať novú oslavnú pieseň pre Dieťatko, ale keďže všetky noty sú na svojom mieste, veľa sme si nezaspievali...Kde sa asi schoval?...no možno v nejakej múdrej hlave ...alebo ...asi si našiel nejaké čisté srdce. Odtiaľ idú najkrajšie melódie. Hneď sa na to pozriem!“ – lieta po nebi a hľadá husľový kľúč - nájde ho v liturgickom spevníku pod jasličkami. „Tu je náš loptoš!“ (vyťahuje kancionál aj s husľovým kľúčom a všetkým ho ukáže).
A1: „Teraz braček, môže zaznieť tá najslávnostnejšia fanfára na nebi i na zemi!“(už ju chce zaspievať – nadýchne sa nahlas).
A3: (smutne, so sklonenou hlavou) „Nemôže. Ja nemám darček pre Dieťatko. Nič vhodné ma nenapadá. Bratia, poraďte mi! Aj ja chcem niečo priniesť novonarodenému Kráľovi.“
A1 a A2 tuho rozmýšľajú...vzájomne sa poradia, šepkajú si))
A1: „Vieš braček, ja si myslím, že nášmu pripravenému príbytku ešte niečo chýba. Niečo, čo by mu dodalo trošku tepla.“
A2: „A ja si myslím, že temná noc okrem chladu rozdáva hustú tmu. Ako nájdu Dieťatko tí, ktorí by sa mu chceli pokloniť?“
A3: „Už to mám! Ja podarujem Bábätku hviezdičku. Hviezdičku, ktorá všetkým ukáže cestu a novému Kráľovi rozžiari očká! Ďakujem bratia, idem si po ňu!“
...zhasnú sa svetlá, A1 sedí v Betleheme, prichádza sv. Rodina a usadí sa, za nimi A3 s lampášom, za ním A2 so Sláva Bohu na výsostiach a A1 pomáha P. Márii zabaliť Ježiška do plienok – drží na rukách. 

Môže nasledovať vianočné prianie opierajúc sa o použité symboly v scénke: 
A1 - PLIENOČKA - chceme Vám v túto vianočnú Noc odovzdať bielu plienočku, ako symbol starostlivosti o naše rodiny, aby každý skutok lásky zavinul Ježiška do plienok.
A2 - ja Vám ako symbol odovzdávam SPEVNÍK S HUSĽOVÝM KĽÚČOM ako symbol liturgie, aby každá bohoslužba bola oslavným Sláva Bohu na výsostiach.

A3 – Vám odovzdávam HVIEZDIČKU nášho života – Jezuliatko, Svetlo sveta, ktoré prišlo na svet pre našu spásu práve v túto Vianočnú Noc.


SV. MIKULÁŠ scénka
(jubilejný rok Milosrdenstva-r.2016)

Pochválený buď Ježiš Kristus!
Milé deti, rád k vám po roku prichádzam! Vidím, že ste plné očakávania, či prídem a čo vám prinášam... tohto roku sme mali v Nebi „Rok otvorených dverí.“ Dobre viete, že sv. otec František vyhlásil Jubilejný rok Božieho Milosrdenstva. Tu na zemi sa otvárali jubilejné brány a bol to veľký deň po celom svete. A v Nebi bola brána sv. Petra otvorená NON-STOP. To vám bola tlačenica. Bolo potrebné celé nebeské vojsko, aby usmerňovalo prechod dušiam do Nebeského kráľovstva. 
Keď som prichádzal na zem s posolstvom dobra, ešte som videl mnohé jubilejné brány vysvietené a vyzdobené. Pod nimi sa tlačili zástupy ľudí. A predsa v tej tlačenici bolo vidieť aj niečo, čo vlastne vôbec nebolo vidno na prvý pohľad. Život pred i za bránami milosrdenstva bežal tak ako obyčajne. Pri jednej z nich sa hrbila jedna malá ženička. Keď som sa k nej prizrel bližšie, uvidel som mne veľmi známu a milú tvár. Bola to osoba, ktorá veľmi dobre poznala ľudskú biedu. Bola asi prvá, ktorá objímala chudobných a odvážne rozlišovala chudobu telesnú a duchovnú. Mám ju veľmi rád, pretože svoj život zasvätila najchudobnejších z chudobných, ktorým som aj ja venoval všetku svoju biskupskú pozornosť. Nemocnica pre chorých bola moja srdcová záležitosť. Viete o koho ide? .......matka Tereza....áno, je to ona. Ona dnes prišla so mnou, aby mi pomohla odovzdať vám pozdrav z neba. (prichádza matka Tereza s darom). Rád by som vám porozprával o nej veselý príbeh, ktorý koluje medzi jej sestrami a veľmi jasne hovorí o dvoch chudobách - telesnej a duchovnej:
V Dome pre zomierajúcich v Kalkate bola hmotná núdza veľmi veľká. Dobrovoľníci tam nemali ľahkú prácu. Spočiatku im robilo ťažkosti zaobchádzanie so zomierajúcimi, ale veľmi príjemné nebolo ani drhnutie dlážok a záchodov. Nepredbiehali sa v tom, povedal by som. Niekedy túto prácu musela robiť matka Tereza sama. Raz prišiel do Domu zomierajúcich elegantne oblečený muž a chcel sa rozprávať s matkou Terezou. Sestry mu podali informáciu, že matka Tereza umýva vzadu v dome toalety. Vybral sa tým smerom a skutočne ju tam našiel. Videla ho vojsť, ale zjavne ho pokladala za jedného z dobrovoľníkov, preto mu hneď vysvetlila ako sa správne drží kefa na záchod a ako treba všetko vyčistiť, aby ušetril vodu. Potom mu podala do ruky kefu a nechala ho tam stáť. Po 15 minútach muž vyšiel von, išiel rovno za matkou Terezou a povedal jej: „Môžem teraz s vami hovoriť?“
„Áno, rada.“
Vytiahol z tašky obálku a povedal jej: „Matka Terezia, som riaditeľ leteckej spoločnosti, tu sú vaše letenky. Chcel som len prísť a doniesť vám ich.“
Neskôr riaditeľ aerolínií rozprával túto udalosť stále dookola a hovoril: „To bolo najdôležitejších 20 min. v mojom živote.“ Nikdy nezažil takú radosť ako v ten deň.
Matka Tereza nemala ani cent vo vrecku, ale vždy mala čo potrebovala pre svojich chudobných a mnohým pomohla pripraviť sa dôstojne na stretnutie s Kristom. Ja som mal peňazí nazvyš. Delil som sa o svoj majetok a vykupoval nielen chudobných, ale pomáhal som z väzenia aj prenasledovaným kresťanom, čo ma uvrhlo tiež do zajatia. A predstavte si, že z podobných podmienok sa objavil aj môj druhý priateľ, ktorý prišiel dnes k vám. Chcel by som vám predstaviť skromného a veľmi odvážneho muža, ktorý prešiel mnohými bránami ľudských obydlí i sŕdc. Na rozdiel od matky Terezy bol vysoký a mocný, ku koncu života chorý a ťažko chodil. Všetko to bol následok jeho ťažkej práce v medených baniach a lesoch v pracovných stalinistických táboroch. Roky väzenia sa odrazili na zdraví, ale jeho duša bola otvorená pre spásu duší, ktorým obetoval nie jednu noc v spovedaní a tajných bohoslužbách. Môj priateľ je právnik, rodom poliak, ale celý svoj život obetoval opusteným a vyhnaným ľuďom v kazašskej stepi a trestaneckých táboroch. Dovoľte mi predstaviť otca Vladislava Bukovinského. Prečo práve on? Pretože skôr ako sa otvorili jubilejné brány milosrdenstva, on bol prvým hlásateľom Božieho milosrdenstva a korunky BM v stepi, ešte pred oficiálnym uznaním Cirkvi. Takto sa mnohým dostalo útechy a posily v neľudských podmienkach.
Najsilnejším zážitkom o Božom milosrdenstve je snáď príhoda, ktorá je priam neuveriteľná. Keď sa k moci dostávali nacisti, ruská armáda likvidovala svojich väzňov vystrielaním. Medzi nimi bol aj o. Vladislav. Tento masaker prežil bez ujmy na zdraví a ležiac medzi mŕtvymi telami dával absolúciu na všetky strany pre popravených. Po vyslobodení sa spod tiel, vysilený, sa pobral do katedrály, aby mohol plniť svoju kňažskú službu.
O. Vladislav sa teda nachádzal pri samotnej Bráne Milosrdenstva a preto je dnes aj tu. Ako dobre viete on a matka Tereza boli uznaní sv. Cirkvou za vzor svätosti – matka Terezia bola svätorečená 4.septembra 2016 a o. Vladislav blahoslavený 11.septembra 2016.
A keď sme sa takto pekne zoznámili, chceli by sme vám teraz odovzdať vzácne dary.
Pred Nebeskou bránou sa na záver Jubilejného roka objavil jeden malý košíček, plný drobných milosrdných skutkov, čo veľmi potešilo. Keďže máte prax a dobrú skúsenosť v konaní dobra, chcel by som vám zveriť jednu naliehavú apoštolskú a misionársku službu, tajnú alebo skrytú, pomenujte to ako chcete, ale ide o mladých ľudí. Tohto roku vám chcem zveriť srdcia mladých ľudí celého sveta a z každého kúta biedy.
Milé deti, ujmite sa týchto duší, svojich kamarátov! (symbolicky môžu dostať na lístočku meno niekoho, za koho sa budú modliť) A aby vám to išlo ľahšie, tak aj niečo pre posilu tela a radosť duše J DARČEKYYYYYYYYYYYYY :D






Mamine ruky


Slnečnica drsná



Mládnik povolania